Školy počas letných prázdnin svoje brány zvyčajne zatvárajú. Opakom sú však tie, ktoré areály prebudovali na inšpiratívne učebné priestory fungujúce v súlade s prírodou počas celého roka. Deti lákajú nielen sa hrať, ale i dobrovoľne pomáhať. Jednou z nich je Základná škola v Semerove pri Nových Zámkoch, ktorá sa zapojila do ôsmeho ročníka celoslovenského projektu Záhrada, ktorá učí.
„Pri otázke kto sa učí radšej vonku ako v triede zdvihli ruky všetky deti bez ohľadu na vek v každej škole, ktorú som na Slovensku navštívil,“ hovorí František Cimerman z projektu Záhrada, ktorá učí. Žiaci v Semerove neskrývajú nadšenie skúmať, tvoriť a pomáhať i v období letných prázdnin. Škole sa za pár rokov podarilo vytvoriť ekologickú oázu pre relax, zábavu i vzdelávanie počas celého roka. Na jej vzniku participovali z veľkej časti najmä deti.
„Naša záhrada je bohatá na výnimočné prvky, ktoré nielenže náš areál skrášľujú, ale slúžia hlavne ako učebné pomôcky v rámci vyučovania. Označené dreviny tvoria školský náučný chodník, pestujeme liečivé bylinky, hmyz pozorujeme v hmyzom hoteli. Máme pocitový chodník, zelenú strechu a skalku, vyvýšené záhony so zeleninou a jahodami, ovocný sad, kompostovisko, divoký kút, dažďovú záhradu a jazierko,“ konštatuje učiteľka Petronela Šemeláková, ktorá momentálne s kolektívom žiakov, rodičov a kolegov pracuje na osadení apidomčeka – terapeutickej drevostavby, v ktorej je možné sledovať život včiel. Deti sa podľa nej podieľajú na všetkých prácach, ktoré sú prípustné z hľadiska bezpečnosti.
Autorka: Petronela Šemeláková
Žiaci od tretieho po deviaty ročník tvrdia, že na fungovaní školskej záhrady im veľmi záleží. Pobyt v nej počas prázdnin vnímajú ako zmysluplne strávený čas. Okrem hry majú dobrý pocit z toho, keď môžu pani učiteľke pomáhať, rovnako ich motivujú každoročné nadšené reakcie prichádzajúcich prvákov na začiatku školského roka.
„Deti získavajú zručnosti v starostlivosti o záhradu a svoje okolie. O to, čo si sami vytvoria sa zodpovedne starajú. Vedieme ich k tomu, že žijeme v najúrodnejšej oblasti Slovenska, kde si vieme veľa potravín dopestovať a spracovať sami,“ dopĺňa Petronela Šemeláková, ktorá reflektuje ako skúsenosť s praxou v záhrade prenášajú prirodzene i do vyučovania v triede. Lepšie rozumejú napríklad filtrácii vody, potrebe sklonu pri zelenej streche či význame podložia pri dažďovej záhrade. Bokom zároveň neostáva ani sociálny rozmer otvorenej školskej záhrady v letnom období, ktorá posilňuje pocit spolupatričnosti vo vzťahu učiteľ-žiak-rodič.
