Špeciálna základná škola v Banskej Štiavnici aktívne podporuje všestranný rozvoj svojich žiakov výučbou vonku. Učiteľ Eduard Gemza sa zapojením do projektu Záhrada, ktorá učí, rozhodol posilniť u nich pozitívny vzťah k prírode, umožniť s ňou priamy styk počas vyučovania a zjednodušiť pochopenie vzťahov medzi živou a neživou prírodou v bezprostrednom okolí školy. Prioritu pri budovaní edukačnej záhrady dali spoločne dažďovej vode.
Prečo si sa rozhodol práve pre vytvorenie systému zachytávania a zužitkovania dažďovej vody na školskom pozemku?
„Dlhodobejšie som rozmýšľal ako zužitkovať vodu, ktorá dopadá na náš pozemok, a hlavne na našu strechu s nemalou plochou. Zachytávali sme síce asi 200 litrov do suda, ale ten sa často naplnil počas jednej búrky. Keď sme potrebovali vodu pre záhony, stromy a kríky v teplejších obdobiach, alebo keď neboli zrážky, tak to ani zďaleka nestačilo. Pre ekologickú údržbu našej záhrady sme sa teda v prvom kroku rozhodli pre inštaláciu dvoch zásobníkov na zachytávania dažďovej vody, každý s objemom 1000 litrov. Neskôr určite vymyslíme prvok, kam sa bude aj prípadná nadbytočná voda presúvať, buď v podobe dažďovej záhrady alebo jazierka, dôležité pre nás však je, aby neodtekala do kanalizácie.“
Sú na zberné nádoby na dažďovú vodu naviazané i iné prvky v záhrade?
„Keď sme vyriešili otázku zachytávania vody zo strechy školy, pridal sa nápad, aby bola na zbernú nádobu napojená ručná pumpa resp. čerpadlo. Tá dotvára našu záhradu po estetickej stránke, no deti sa pri nej tiež vyhrajú a aj sa niečo naučia.“
Na akých predmetoch viete systém týchto prvkov využiť?
„Určite každému ako prvá napadne matematika – prepojenie objemov, plochy. Na vlastivede môže ísť o tému počasia a merania úhrnu zrážok, na fyzike o výpočty rýchlosti, objemu, tlaku, sledovanie skupenstiev vody. Biológia a environmentálna výchova otvára témy ako voda - zdroj života, vodné ekosystémy, hospodárenie s vodou. Netradičnejšie predmety ako slovenčina ponúkajú priestor pre tvorbu básní a slohových prác, etická a občianska náuka zase témy práva na zdravé životné prostredie. Pumpa sa dá využiť na dejepise, keď sa bavíme o vynálezoch, o živote voľakedy a dnes, a samozrejme, jej používanie sa môže premeniť na zaujímavú fyzickú aktivitu počas telesnej výchovy. Skôr sa zamýšľam, kde sa to nedá použiť a neviem na to prísť. Už len keď nahráme zvuk čerpania a žblnkajúcej vody, alebo ako vteká voda do nádoby zo žľabu počas búrky a možno aj samotnú búrku, máme materiál na hudobnú výchovu, či informatiku.“
E. Gemza s pedagogickým kolektívom pri žiackom návrhu využitia záhrady
Do akej miery sa žiaci podieľajú na plánovaní a tvorbe tohto a iných vzdelávacích a relaxačných prvkov vo vašej záhrade?
„Na plánovaní, výbere a osadení prvkov do našej záhrady participuje prakticky celá škola. Tým, že sme zapojení i v programe Zelená škola, kde je našou nosnou ekologickou témou voda, rozhodli sme sa na ňu naviazať i v projekte Záhrada, ktorá učí. So žiakmi porovnávame jednotlivé produkty, napr. na internete, hlasujeme, realizujeme nákupy. Súčasťou výučbového procesu je tiež manipulácia s tovarom a materiálom, jeho uskladnenie, pomocné práce pri úpravách pozemku a pri inštalácii prvkov. Dôležité je vymýšľanie riešení ako to celé prepojiť, kde čo umiestniť. Žiaci často prídu na to najlepšie a najjednoduchšie riešenie. Nechýba ani starostlivosť o prvky, ich úprava a hranie sa s nimi.“
Akú máš spätnú väzbu od žiakov? Ktoré konkrétne vlastnosti/schopnosti sa ti u tvojich žiakov prácou na záhrade darí najviac rozvíjať?
„Toto zhrniem jednoducho. Najdôležitejšie a najprínosnejšie sú myslím láska k prírode, cieľavedomosť a angažovanosť, zodpovednosť a pozitívny prístup k manuálnej, ale aj inej práci a s tým spojený pracovný návyk, kreativita a predstavivosť. V skratke. A tá spätná väzba? Žiaci milujú byť vonku a veľmi sa tešia zo zmysluplnej práce. Cítia sa byť dôležití a potrební. A tu nastáva to spojenie - spokojné dieťa, spokojný učiteľ. My pedagógovia a školník ich len trošku usmerňujeme, korigujeme a pomáhame s tým, čo by nezvládli, alebo sa nemôžu pokúšať zvládnuť, aj keď veľmi chcú, ako napr. pílenie motorovou pílou. Takto vedený proces trvá síce oveľa dlhšie, ale žiaci si ho viac užijú, reálne na tom „makajú“, potom majú k prvkom lepší vzťah, spomienku, aj si to celé viac vážia a myslím si, že sa na nich niečo nalepí aj o hodnotách morálnych, či hodnote majetku a práce.“
Škola okrem spomenutého má na svojom pozemku množstvo ďalších edukačných a relaxačných prvkov. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí, plánuje vo svojom areáli dobudovať edukačné kamene, pocitový chodník, Artušov kruh (systém sedenia a pracovného stola z klátov bez ohniska), či orientačné stĺpy.
