Spoločné plánovanie záhrady je dôležitou fázou, počas ktorej si ujasňujeme, ako budeme záhradu využívať, čo v nej potrebujeme a chceme.

Aký môžeme zvoliť postup pri plánovaní? Napríklad takýto:

  1. Oboznámenie členov školy so zámerom vytvoriť/zmeniť školskú záhradu
  2. Vytvoriť plán súčasného stavu pozemku, zistiť prírodné podmienky
  3. Zbieranie nápadov od celej školy rôznymi spôsobmi
  4. Vytvorenie dizajnového návrhu - určenie čo a kde chceme mať
  5. Vytvorenie plánu realizácie - čo budeme kedy robiť, kto to bude robiť, koľko to bude stáť, kto sa bude po dokončení starať
planovanie 2

Participatívne plánovanie


V čo najväčšej miere zapojme do plánovania celú školskú komunitu – žiakov, učiteľov, nepedagogický personál a rodičov.

Žiaci sa môžu zapojiť mnohými spôsobmi. Dajme im priestor, aby sa vyjadrili, čo by chceli v novej záhrade mať. Môžeme to urobiť napríklad:

  1. Formou brainstormingu, celoškolskej ankety či diskusie.
  2. Každá trieda či jednotlivci nakreslia svoju vysnívanú záhradu.
  3. Vyzvime žiakov, aby skúsili vymyslieť vyučovaciu hodinu v záhrade – môže sa stať, že budeme výsledkom milo prekvapení.
  4. Vytvorme žiacky pracovný tím zo žiakov, ktorí majú k záhrade vzťah. Tento tím môže pracovať na pláne záhrady a zahrnúť do neho najlepšie nápady spolužiakov.
  5. Nechajme žiakov vytipovať miesta, kde sa bude dariť konkrétnym rastlinám či nájsť vlhké miesto, vhodné na jazierko.
  6. Pred realizáciou nechajme žiakov vytvoriť rozpočet na jednotlivé prvky. Žiaci v ôsmom a deviatom ročníku už vedia vypočítať objem štrku na chodníkoch, rozmery dosiek na vyvýšené záhony a vyhľadať ceny sadeníc, osiva i trvaliek.
  7. Pozvime do budúcej záhrady našich kolegov a zapojme ich do plánovania, aby oživili priestor nápadmi zo svojich predmetov. Záhrada potom bude slúžiť aj im a budú motivovaní v záhrade učiť.
  8. Zorganizujme stretnutie aj s rodičmi, starými rodičmi, obyvateľmi z blízkeho okolia a zástupcami obce. Môžu prispieť svojimi nápadmi a ponúknuť pomocnú ruku.
  9. Pozvime si záhradníka alebo záhradného architekta, ktorý sa zaoberá prírodnými záhradami. Vysvetlí nám princípy prírodnej záhrady, jej zákonitosti a výhody. Pomôže, keď nám ukáže obrázky prvkov, ktoré doporučuje a prejde si s nami školský pozemok. Poradiť nám môže aj pred samotnou realizáciou - poukáže na nevhodne zvolené stanovištia, predimenzované záhony, zbytočné presuny zeminy či upozorní, ak v návrhu nepočítame s veľkosťou koruny stromov a podobne.
43

Podklady na plánovanie


Text na úvod. Podstata, zhrnutie.

  1. Väčšina školských pozemkov nie je v súkromnom vlastníctve, ale spadá pod správu obce. Preto by naše prvé kroky mali smerovať na obecný alebo mestský úrad, aby sme sa oboznámili so zámermi úradu, ktoré sa týkajú nášho pozemku. Zároveň je nutné zistiť priebeh inžinierskych sietí a ich ochranných pásiem. Tento prehľad by nám mal poskytnúť stavebný úrad. Keď budeme vedieť, aké siete prechádzajú naším pozemkom, budeme vedieť ako umiestniť prvky, aby sme dodržali všetky ochranné pásma a iné podmienky.
  2. Zaobstarať si môžeme aj potrebné mapové podklady (katastrálnu mapu, digitalizované podklady a pod.). S ich pomocou presnejšie určíme plochu záhrady, zameráme už existujúce prvky a rozvrhneme navrhované úpravy. Ak tieto materiály k dispozícii nemáme, bude nám stačiť hrubé zameranie, ktoré zvládnu urobiť starší žiaci na hodine geometrie alebo geografie.
  3. Ďalšou dôležitou fázou je zoznámenie sa s prírodnými podmienkami pozemku. Je veľký rozdiel medzi podmienkami v južných a severných oblastiach, na nížinách či v podhorí, nivách riek či v suchých oblastiach. Nebolo by efektívne sadiť rastliny do podmienok, ktoré sú pre ne nevhodné (napríklad teplomilné rastliny do chladnejších horských oblastí) alebo postaviť slnečné hodiny v miestach, kde sú slnečné dni len zriedka. Pokiaľ budeme brať podmienky prostredia a nároky rastlín do úvahy, rastliny budú prospievať. Taktiež by sme mali zistiť, aký je priebeh ročných období, teplotné priemery a úhrny zrážok, koľko máme v priebehu roka slnečných dní. Základné informácie vieme zistiť z webových stránok obcí či na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (www.shmu.sk).
  4. Pôda je základom všetkých záhrad. Zistime, kde sú na pozemku vlhké a suché miesta, kde sú pod povrchom zvyšky starých stavieb (betónové obruby bývalých záhonov, staré základy budov, nepoužívané pivnice atď.), aký pôdny druh, prípadne typ na pozemku máme. Inak sa správa piesčitá pôda, inak ílovitá. Najvhodnejšia a zároveň navzácnejšia je primerane vlhká, hlinitá a na humus bohatá pôda. Nedostatky v kvalite pôdy vieme jednoducho napraviť vyvýšenými záhonmi (alebo zložitejšie vhodnými opatreniami na zvýšenie jej kvality – mulčovaním, zeleným hnojením...). Zaujímavé môžu byť aj informácie o histórii nášho pozemku.
  5. Nakoniec urobme plán súčasného stavu školského pozemku. Zakreslime doň polohu stromov, stavieb, oplotenia a ostatných prvkov, ktoré na pozemku nachádzajú, typy pôdy, vrstevnice, svetové strany a pod.. Dbajme na dostatočne veľkú mierku, aby bol plán prehľadný.
  6. Plán použime pri plánovaní záhrady, napríklad tak, že z papiera vystrihneme plánované prvky a rôzne ich na pláne posúvame, až kým nenájdeme ich ideálne umiestnenie.
plan_matusku_dolny_kubin

Dizajnový návrh


Dizajnový návrh našej novej záhrady bude pre nás mapa, podľa ktorej sa budeme pri samotnej práci riadiť. Zakreslime do neho, kde budú nové prvky umiestnené, koľko ich bude, ako budú orientované. Takýto plán sa dá použiť aj na propagáciu našich plánov.

Náš návrh môže mať rôzne formy, dôležité je, aby bol výsledkom práce tímu. Inšpirujte sa svojimi predchodcami v iných záhradách:

img_2591_0
plan_lucenec